Sila Odpustenia:

Odpustenia môže mať veľký vplyv na vaše duševné zdravie a vzťahy.

Každý z nás už určite zažil, že milovaná osoba odišla, alebo sme sa rozhodli odísť my, pretože sme necítili, že je tá pravá.
Milujeme, čí nie? Sme milovaný, alebo nie? Kde nájsť odpoveď na otázku, prečo?
Vždy ju hľadajte v sebe! Čo vlastne chceme? Prečo nás nechce? Ako to, že narážam na múr, na ktorom zostávajú len trhlinky, ale neprerazím otvor?
Prečo má z toho viac osohu druhá strana, ako ja osobne?
Rany, ktoré po týchto momentoch zostávajú sú niekedy tak bolestivé, že upadneme niekam, odkiaľ si myslíme, že niet návratu.
Ale „myslíme“! Je dôležité pochopiť, že srdce a myseľ prežívajú túto bolesť úplne rozdielnym spôsobom.

Veľa krát som písal o tom, že milovať je cit a že láska nie je Dar, ale láska sme My.
Stále na tom trvám a nik mi to už nevyvráti, nech sa snaží akokoľvek. A po mojich prežitkoch duševných, už vonkoncom nie. Tak isto trvám aj na tom, že milovať nemá príčinu, lebo je to zasa len cit a spojitosť dvoch duši. Číže názov stránky sa nezmení tiež nikdy.
Milovať znamená obetovať pre milovanú osobu všetko! Dať jej všetko čo máme, dať jej to pocítiť.

Pocítiť, cit!!V tomto slove nech hľadá vaša myseľ odpovede.

Podstata je v prepojení duše s mysľou. Ale tá myseľ ju tam musí v prvom rade pustiť a prijať jej cit. Ak má vaša láska napĺňať len myseľ, nemá to význam.
Musí to byť také silné, že to úplne prekoná vaše ego a rozloží ho na malé kúsky, ktoré už len pasívne sledujú, čo sa deje. Sem tam sa nájde moment, keď táto čiastočka vystrčí rožky, ale vaša viera, ktorá už tkvie aj v duši, ju rázne odhodí bokom.
Každý si dokážeme predstaviť moment, keď nás prepadne myšlienka, že nám daná osoba chýba.

Hej chápem, že každému to privodí smútok.

Ale ten vnímame zasa len mysľou. Zapojme ju a prepojme s dušou. Vytiahnime krásnu spomienku na ňu a nie tú, ktorá nás núti smútiť. Hrajme sa s ňou púšťajme ju hlbšie do nás. Tam na ňu čaká duša, ktorá ju spracuje do pocitu spokojnosti a vyšle naspäť v takej podobe, pri ktorej si uvedomíme, že stratena láska nám niečo aj dala a nie len vzala. Čo nám vzala? Vzala nám naše srdce? Nie, máme ho, ale vzala nám to čo sme jej My dali, čiže zasa len lásku. Naplnili sme v podstate jeden druhého, dostali sme odpovede, našli sme svoje Ja a bolo nám dovolené nahliadnuť do vnútra niekomu inému. Čo sme tam našli? To čo nás naplnilo, zasa len lásku.

Milovať znamená, obetovať sa, veriť, prijímať, dávať, trpieť, odpúšťať, byť šťastný, rozchádzať sa, lebo musíme pustiť niekoho koho milujeme, ale bohužiaľ on už ten pocit nemá 

Milujme tak, aby sme boli schopní urobiť pre milovaného čokoľvek. Ale nesmúťme, ničí nás to.

Nedovoľme aby nás smútok prevalcoval. Nemôžme myslieť negatívne a taký pocit smútku je.
Čím dlhšie nám bude smútok, alebo nepokoj mordovať našu myseľ, tým dlhšia bude cesta späť a tým viac bude otázok. Chceme žiť s otázkami? Nie, ja osobne nechcem. Chcem byť odpoveď, vždy! Čí už je dobrá, alebo zlá, ale hlavne je úprimná a od srdca.
Veľa z nás si vraví, že zabudnúť na osobu, ktorú milujeme, ale ona nás už nie, je ten naj spôsob. Nie je, lebo nikto nezabudne!
Ak zabudne tak je to egoistický sebec!
Aj keď si niekto povie, že zabudol tak tým len kŕmi svoje ego. Neviem, možno ho to dáko povyšuje. Možno ho to napĺňa, že je niekto viac.
Veľa ľudí robí aj také, že sa chce ukazovať pred bývalou, bývalým, ako je mu fajn, ako je mu fajn s niekým druhým, len aby nakŕmil zasa svoje ego mysliac si, že mu to dávna láska bude závidieť.

Prosím skúsme sa nad týmto zamyslieť a skúsme to pustiť hlbšie.

Nekonajme zlé skutky, ale čiňme ich vždy s láskou. Myslite, že vám smútok privodí stratenú lásku späť? Nie a ak hej, tak je to len z ľútosti. Je to hra na cit, ktorá po čase dospeje k game over.

Viete, dať niekomu odpustenie je prevalcovanie vlastného Ega a pochopiť podstatu svojho Ja. Dať niekomu priateľstvo napriek tomu, že My ho milujeme a on(a) si napriek tomu zvolil(a) inú cestu, je možnosť dať učiniť skutok našej duši.
Verte mi, ak milovanej osobe odpustime a dáme jej kamarátstvo tak je to to najviac čo sme jej mohli dať. Práve toto znamená milovať.
A toto znamená odpustiť milovanému, ale zároveň odpustiť aj sám sebe.
Milujme slobodne a úprimne, pretože nikto nechce byť pochybnosťou v rozhodovaní – každý túži byť jednoznačnou odpoveďou..

Odpustenie je jednou z najťažších, ale aj najoslobodzujúcejších schopností, ktorú môžeme rozvíjať.

Je to proces, ktorý nám umožňuje zbaviť sa bolesti, uvoľniť sa od záťaže minulosti a nájsť cestu k pokoju. V tejto kapitole sa pozrieme na podstatu odpustenia, jeho význam v medziľudských vzťahoch a kroky, ktoré nám môžu pomôcť na tejto ceste.

Čo znamená odpustiť? Odpustenie neznamená zabudnúť na to, čo nám niekto spôsobil, ani ospravedlniť jeho nesprávne konanie. Znamená to však vzdať sa hnevu, nenávisti a túžby po pomste, ktoré nás držia v emocionálnom väzení. Je to rozhodnutie vzdať sa kontroly nad bolesťou a získať späť slobodu.

Príklad:
Predstavme si osobu, ktorú sklamal blízky priateľ. Kým si nesie hnev, vzťah zostáva narušený a ona sama sa cíti zranená. Keď sa však rozhodne odpustiť, nielenže dá vzťahu druhú šancu, ale oslobodí aj svoje vlastné emócie.

Prečo má odpustenie význam?

Odpustenie je kľúčom k emocionálnemu a fyzickému zdraviu. Štúdie ukazujú, že ľudia, ktorí odpúšťajú, majú nižší krvný tlak, menej stresu a lepšie vzťahy. Držať v sebe hnev a nevraživosť nás psychicky vyčerpáva a bráni nám naplno žiť.

Citát:
„Odpustenie je dar, ktorý dávame sami sebe.“

Prekážky na ceste k odpusteniu

Odpustiť nie je jednoduché. Často čelíme vnútorným prekážkam, ktoré nám bránia pustiť sa minulosti.

1. Pocit nespravodlivosti:
   Často si myslíme, že odpustiť znamená ospravedlniť nesprávne správanie.
   Ako to prekonať: Pochopte, že odpustenie je o vašom oslobodení, nie o schvaľovaní skutkov iného.
2. Hlboké zranenie:
   Keď je zranenie veľké, môže byť odpustenie obzvlášť náročné.
   Ako to prekonať: Dajte si čas a venujte sa svojim emóciám. Proces odpustenia nemusí byť okamžitý.
3. Strach zo zraniteľnosti:
   Odpustiť znamená otvoriť svoje srdce a prijať možnosť, že sa zranenie môže zopakovať.
4. Ako to prekonať: Stanovte si pevné hranice a úprimne komunikujte svoje očakávania, aby ste vytvorili bezpečný priestor pre oboch

Kroky na ceste k odpusteniu

Odpustenie je proces, ktorý si vyžaduje čas a úsilie. Tu sú kroky, ktoré vám môžu pomôcť:

1. Prijmite svoje pocity:
   Neignorujte hnev, smútok alebo frustráciu. Uznanie týchto emócií je prvým krokom k ich spracovaniu.
2. Zvážte výhody odpustenia:
   Premýšľajte o tom, ako vám odpustenie pomôže oslobodiť sa od záťaže a zlepšiť vzťahy.
3. Vnímajte druhého človeka:
   Pokúste sa pochopiť, prečo konal tak, ako konal. Toto neospravedlňuje jeho správanie, ale môže vám to pomôcť uvoľniť hnev.
4. Urobte rozhodnutie odpustiť:
   Odpustenie je vedomé rozhodnutie. Povedzte si, že sa chcete zbaviť hnevu a ísť ďalej.
5. Vykonajte akt odpustenia:
   Môžete napísať list, rozprávať sa s osobou, ktorá vás zranila, alebo jednoducho vykonať rituál, ktorý symbolizuje uvoľnenie bolesti.

Odpustenie sebe samému

Odpustiť iným je dôležité, ale často zabúdame na odpustenie sebe samému. Každý z nás robí chyby a nesie si bremeno výčitiek a seba odsudzovania.

Ako odpustiť sebe:

• Prijmite, že ste len človek: Urobili ste chybu, ale to neznamená, že ste zlý človek.
• Poučte sa z chýb: Pýtajte sa, čo vás situácia naučila, a využite to na svoj rast.
• Buďte k sebe láskaví: Hovorte so sebou tak, ako by ste hovorili s milovanou osobou, ktorá urobila chybu.

Odpustenie vo vzťahoch

V medziľudských vzťahoch je odpustenie nevyhnutné. Bez neho sa nevyriešené konflikty hromadia a vytvárajú medzi ľuďmi bariéry.

Príklad:
V manželstve sa často stáva, že partneri zrania jeden druhého bez úmyslu. Ak sa však obaja naučia odpúšťať a pracovať na riešení konfliktov, ich vzťah môže byť pevnejší ako predtým.

Ako praktizovať odpustenie vo vzťahu:

• Komunikujte otvorene o tom, čo vás zranilo.
• Ukážte ochotu počúvať druhú stranu.
• Pracujte na obnove dôvery krok za krokom.

Odpustenie ako cesta k pokoju

Odpustenie nie je len aktom voči iným, ale aj darom, ktorý dávame sami sebe. Je to oslobodenie od hnevu a zášti, ktoré nás zaťažujú. Je to cesta k vnútornému pokoju a harmónii, ktorá nám umožňuje žiť plno hodnotnejší a šťastnejší život.

Kráľ a šašo: Kto má väčšiu hodnotu?

Každý chce byť kráľom – symbolom úspechu, moci a uznania. Byť kráľom znamená vystupovať na očiach, získať rešpekt a často aj obdiv. No byť šašom? To je úloha, ktorú si málokto želá. A predsa, šašo hrá v spoločnosti rovnako dôležitú úlohu ako kráľ.

Príklad:
Kráľ môže vládnuť a rozhodovať, no šašo je ten, kto prináša ľahkosť a úprimnosť. Šašo vidí pravdu bez pretvárky a dokáže ju povedať tak, aby ju kráľ prijal.

Otázka:
Kto v skutočnosti prináša väčšiu hodnotu? Ten, kto rozhoduje, alebo ten, kto poukazuje na pravdu s humorom a pokorou?

Hon za majetkom a vnútorný pokoj

Mnohí ľudia si myslia, že šťastie prichádza s majetkom, mocou alebo vysokým postavením. Sú to ciele, za ktorými ideme, no často na úkor niečoho hlbšieho – nášho vnútorného pokoja a schopnosti prejavovať lásku.

Citát:
„Môžete mať všetky peniaze sveta, ale nikdy nebudete bohatší, ako ja, lebo viem milovať!“

Príklad:
Úspešný podnikateľ, ktorý strávil desaťročia budovaním kariéry, si jedného dňa uvedomí, že stratil kontakt so svojou rodinou. Hoci má všetko, po čom túžil, jeho srdce je prázdne.

Pandémia ako lekcia hodnôt

Krízy, ako je pandémia, nám ukazujú pravé hodnoty života. Učíme sa, že nie sú dôležité exotické dovolenky alebo luxusné autá, ale ľudskosť, láska a schopnosť pomáhať druhým.

Otázky:

• Myslíme v čase krízy len na seba, alebo aj na ostatných?
• Kto sú skutoční hrdinovia, keď svet čelí problémom? Sú to lekári, zdravotné sestry, matky, susedia – tí, ktorí pomáhajú bez očakávania odmeny, no ich skutky majú nezmerateľný dopad na ostatných.

Príklad:
Sused, ktorý sa ponúkne, že prinesie nákup staršiemu človeku v karanténe, vykonáva akt lásky, ktorý má nevyčísliteľnú hodnotu.

Láska ako základná hodnota

V texte sa opakovane objavuje myšlienka, že podstata života spočíva v láske. Láska nie je len emócia – je to spôsob bytia, schopnosť vidieť hodnotu v druhých a konať s úctou a rešpektom.

Citát:
„Láska tkvie v každom z nás. Jej meno všetci poznáme, ale mnohí ju vnímajú veľmi povrchne.“

Ako rozvíjať lásku:

1. Buďte láskaví k druhým, aj keď necítite, že si to zaslúžia.
2. Praktizujte vďačnosť za maličkosti.
3. Hovorte o svojich pocitoch a vyjadrujte ich autenticky.

Šašo ako symbol ľudskej podstaty

Šašo je často vnímaný ako niekto menej dôležitý, niekto, kto je tam len na pobavenie. Ale šašo má svoju jedinečnú úlohu – je mostom medzi mocou a pravdou. Šašo vidí svet bez ružových okuliarov a dokáže kráľovi ukázať, čo nevidí.

Príklad:
V stredoveku bol šašo jediný, kto mohol otvorene kritizovať kráľa. Svojou múdrosťou a humorom dokázal upozorniť na chyby bez toho, aby vzbudil hnev.

Otázka:
Nie je úlohou šaša cennejšie ako byť kráľom?

Noemova archa: Výstraha pre dnešok

V texte sa spomína Noemova archa ako symbol záchrany pred pohromou. Jej paralela s dneškom je zrejmá – naša „archa“ musí byť postavená na láske a vzájomnej pomoci.

Lekcie z Noemovej archy:

• Pomáhajme si navzájom, pretože nikto neprežije sám.
• Budujme vzťahy založené na úcte a dôvere.
• Prijímajme rozdiely medzi ľuďmi ako súčasť života.

Sebareflexia a hrdinstvo každodenného života

Kto sú dnes skutoční hrdinovia? Nie sú to tí, ktorí sú najviditeľnejší, ale tí, ktorí konajú s láskou a odhodlaním bez ohľadu na uznanie.

Príklad:
Lekár, ktorý pracuje celé noci, aby zachránil pacientov, alebo matka, ktorá sa stará o deti a rodinu, sú príkladmi tichých hrdinov, ktorí tvoria základ spoločnosti.

Otázka pre čitateľa:
Kým chcete byť vy? Kráľom, ktorý vládne, alebo šašom, ktorý prináša pravdu a ľahkosť?

Záver: Hodnoty života

Kapitola poukazuje na to, že podstata života nie je v majetku ani v moci, ale v láske, pokore a schopnosti pomáhať druhým. Každý z nás môže byť „kráľom“ aj „šašom“, ak dokážeme nájsť rovnováhu medzi úspechom a ľudskosťou. Skutočný zmysel života spočíva v tom, čo dávame druhým a čo v nich zanechávame.

https://a.co/d/iy12wDx

Odvaha čeliť vlastným démonom